Zmeňme Martin spolu.
Ak údaj nemáme overený, označujeme ho ako chýbajúci. Riziká a obmedzenia majú rovnakú vizuálnu váhu ako pozitívne tvrdenia.
Päť vecí, ktoré chcem v Martine vybudovať. Päť problémov, ktoré už nechcem tolerovať.
Kliknite na tému a rozbaľte si konkrétny plán.
Pri každej téme oddeľujeme politický cieľ, kroky mesta, limity právomocí, riziká a zdroje. Neoverené tvrdenia zostávajú označené na doplnenie.
V Martine som vyrastal a zostal som tu aj vtedy, keď som mal možnosť odísť. V šestnástich som mohol ísť do Bratislavy za profesionálnou hádzanou, no rozhodol som sa zostať. Martin som roky reprezentoval, neskôr som pomáhal zachraňovať martinskú hádzanú a dnes tu žijem, podnikám a vyrastajú tu moje deti. Pre mňa Martin nikdy nebol prestupná stanica.
Pracovať som začal už počas vysokej školy pri nábehu Kia Motors v Žiline. Viac ako dvadsať rokov sa venujem tomu, ako nastaviť výrobu, logistiku a procesy tak, aby fungovali lepšie a efektívnejšie. Pracoval som a dodnes pracujem na projektoch pre veľké priemyselné firmy. V roku 2009 som bol spolu s kolegami ocenený za Inovatívny čin roka v službách. Keď niečo nefunguje, nestačí vysvetľovať prečo. Treba nájsť príčinu a opraviť ju.
V roku 2007 som založil vlastnú firmu. Začínal som doslova s krabicami na balkóne u mamy, potom v malom sklade so štyrmi regálmi. Dnes je z nej stabilná rodinná firma. Osem rokov pôsobím aj v samospráve a presadzujem konkrétne zmeny – od rýchlejšieho nastupovania do MHD cez podporu klubov seniorov až po projekty v školstve a športe. Štyri roky zastupujem Martin aj v Žilinskom samosprávnom kraji. A na čo som skutočne najviac hrdý? Že sa mi podarilo presadiť obnovenie Strednej zdravotníckej školy v Martine. To, čo som sa naučil v priemysle, podnikaní a samospráve, chcem teraz naplno použiť pre Martin.
Nechceme len hovoriť, čo v Martine nefunguje. Chceme ukázať ako to zmeníme.
Volebný program Michala Uherčíka, kandidáta na primátora mesta Martin
Komunálne voľby 24. októbra 2026
Martin má všetko, čo potrebuje mesto, v ktorom sa dobre žije. Má polohu, akú by nám závidelo pol Európy. Do desiatich minút ste v tichom lese. Má históriu, ktorá dala tejto krajine meno. Má nemocnicu, univerzitu, národné inštitúcie, priemyselnú tradíciu, silné športové kluby a hlavne ľudí, ktorí tu chcú žiť.
Kliknite na tému a otvorte celý text programu.
Martin neprestal byť mestom roboty. Prestal mať radnicu, ktorá pre robotu vytvára miesto. Chcem, aby ľudia z Martina mali dobrú prácu doma a nie štyridsať kilometrov odtiaľto.
Celý program tejto témy →Mesto nebude ďalej čakať, kým za nás postavia iní a určia ceny, na ktoré Martinčan nedosiahne. Martin si pozemky pripraví sám a byty postaví sám.
Celý program tejto témy →Doprava nie je nudná technická téma pre inžinierov v prilbách. Rozhoduje o tom, či večer sedíte s rodinou pri večeri, alebo vytočení v kolóne, či pri hľadaní parkovacieho miesta. Chcem mesto, ktoré vám čas vracia, a nie berie.
Celý program tejto témy →Keď ráno vyjdete pred svoj dom, musíte vidieť, že sa mesto o vaše okolie stará. Preto si čistotu, zeleň a poriadok zoberieme späť do vlastných rúk.
Celý program tejto témy →Keď už ulicu opravíme, opravme ju poriadne a naraz. A nech je v nej tieň, voda a svetlo.
Celý program tejto témy →Postavím novú plaváreň. Ak do konca volebného obdobia nebude stáť a nebudeme v nej plávať, v roku 2030 znovu kandidovať nebudem.
Celý program tejto témy →Otázka je jednoduchá: je Martin mesto, v ktorom chcem vychovávať deti a v ktorom môžem dôstojne zostarnúť? Chcem, aby odpoveď bola dvakrát áno.
Celý program tejto témy →Martin je okrem Bratislavy a Košíc jediné mesto na Slovensku s vlastným zákonom. Chcem, aby to bolo vidieť na uliciach a cítiť po večeroch, nie iba na hlavičkovom papieri.
Celý program tejto témy →Turiec je naša záhradka. Chcem, aby v nej turisti nechávali peniaze a aby lanovka na Hole bola bežnou súčasťou MHD pre Martinčanov, nie luxusom pre tých hore.
Celý program tejto témy →Dvadsať rokov hľadám v továrňach plytvanie a prestavujem procesy tak, aby slúžili ľuďom. Na úrade nemá občan behať od dverí k dverám. Mesto má jeho problém prevziať a vyriešiť.
Celý program tejto témy →Financovanie, prvých 100 dní, merateľné výsledky a dlhodobý smer.
Sedem princípov, podľa ktorých budem s vašimi peniazmi narábať.
Otvoriť →Aby bolo jasné, čo urobíme v pondelok ráno po nástupe.
Otvoriť →Desať vecí, podľa ktorých sa dá posúdiť, či sme robili alebo iba rozprávali.
Otvoriť →Toto nie je sľub na štyri roky a nebudem sa tváriť, že je.
Otvoriť →Desať viet, ktoré si môžete odfotiť a o štyri roky mi ich položiť na stôl.
Otvoriť →Martin má všetko, čo potrebuje mesto, v ktorom sa dobre žije. Má polohu, akú by nám závidelo pol Európy. Do desiatich minút ste v tichom lese. Má históriu, ktorá dala tejto krajine meno. Má nemocnicu, univerzitu, národné inštitúcie, priemyselnú tradíciu, silné športové kluby a hlavne ľudí, ktorí tu chcú žiť.
A napriek tomu sa Martin dvadsať rokov potichu zmenšuje.
V lete 2025 nás oficiálne zostalo menej ako päťdesiattisíc. Presne 49 995. Pre niekoho štatistika, pre mňa diagnóza.
A radnica to nakoniec „zachránila". Nie prácou, nie bytmi, nie miestami pre ľudí - ale prepisom trvalých pobytov. Hranicu sme na papieri udržali a primátor vyhlásil, že téma je tým uzavretá. Lenže čísla sa neuzavreli. Za posledné desaťročie nás ubudlo približne päťtisíc a každý jeden človek znamená pre mesto zhruba 470 eur ročne na podielových daniach - peniaze, ktoré potom chýbajú na chodníky, kosenie a školy. Pri 5000 ľuďoch za 10 rokov čo odišli je to takmer 2,5 milióna eur. K tomu zmena výpočtu po páde pod 50 000, ktorá bude predstavovať viac ako 3 milióny eur od 1.1.2027.
Toto je jadro problému a zároveň jadro tohto programu: Martin prestal budovať svoju budúcnosť a začal prežívať zo svojej minulosti. Sme mesto, ktoré má vlastný zákon a pýši sa titulom centra národnej kultúry Slovákov a zároveň mesto, kde deti chodia na plavecký kurz do Dolného Kubína, kde autobusová stanica vyzerá ako čakáreň z minulého storočia a kde sa najlepšie pozemky menia za park, len aby sa nemuselo stavať alebo aby našu pôdu vyťažil niekto spriaznený.
Nekandidujem preto, že by v Martine vládlo zlo. Kandidujem preto, že vedenie mesta stratilo ťah. Žije z marketingu, zo sľubov o lanovkách a aquaparkoch, zatiaľ čo realita je rozbitá pešia zóna, špinavé mesto a mladí ľudia, ktorí sa balia do Žiliny.
Dvadsať rokov robím v priemysle jednu jedinú vec: prídem do systému, ktorý funguje zle a draho, nájdem v ňom plytvanie a prestavím ho tak, aby slúžil dobre. Vo fabrike sa tomu hovorí štíhla výroba. V meste sa tomu bude hovoriť štíhla radnica.
Nechcem len opravovať jednotlivé problémy. Chcem zmeniť spôsob, akým mesto plánuje, hospodári, investuje, komunikuje, stará sa o verejný priestor, získava prácu, rozvíja bývanie a využíva svoju históriu.
Preto tento program stojí na jednoduchej logike, ktorú si viete overiť o štyri roky:
A ešte jedna vec, ktorá sa v predvolebných programoch zvyčajne nepíše: program bez väčšiny v zastupiteľstve je len zoznam prianí. Za týmto programom stojí tím 25 ľudí, odborníkov aj komunitných zanietencov, a šesť strán, ktoré sa dokázali spojiť. To znamená koniec štyroch rokov hádok a začiatok štyroch rokov roboty.
Nesľubujem raj. Sľubujem mesto, ktoré si konečne upratalo, postavilo plaváreň, otvorilo brány práci a prestalo utekať pred vlastnou budúcnosťou.
Martin má na viac. Poďme to spolu dokázať.
Martin neprestal byť mestom roboty. Prestal mať radnicu, ktorá pre robotu vytvára miesto. Chcem, aby ľudia z Martina mali dobrú prácu doma a nie štyridsať kilometrov odtiaľto.
Poznáte to z vlastnej rodiny. Syn alebo dcéra vyštudujú, chvíľu sa tu obzerajú a potom sa zbalia do Žiliny, do Bratislavy alebo za hranice. Za posledných pätnásť rokov klesol počet mladých pracujúcich v Martine z 11 245 na 5 368. To je takmer šesťtisíc ľudí, ktorí tu mali zakladať rodiny, platiť dane a večer chodiť s deťmi na ihrisko.
A keď odídu ľudia, klesnú dane. Keď klesnú dane, niet na chodníky a ihriská, na ktoré sa všetci sťažujeme. Toto je špirála, z ktorej sa nedostaneme kozmetikou ani sľubmi.
Najsmutnejšie na tom je, že riešenie leží na stole roky. Areál ZŤS bol kedysi motorom celého Slovenska s pätnástimi tisícmi zamestnancov. Dnes je to územie s obrovským potenciálom, do ktorého sa kamión jednoducho nedostane. Most pri OMV je úzky a v katastrofálnom stave a jediný prístup vedie cez obytné ulice na Podháji. Sedem rokov hovorím, že na ministerstve hospodárstva ležia peniaze na jeho rekonštrukciu, o ktoré môže požiadať iba samospráva. Za sedem rokov ani náznak snahy. Medzitým nás v pripravenosti priemyselných parkov predbehli iné mestá a o dedinke Kechnec radšej ani nehovorme.
Nebudem vám klamať, že sem privediem zamestnávateľa s tisíckami miest. Automotive je v kríze a automatizácia vedie k závodom s menším počtom ľudí. Cieľ je iný a triezvejší: firmy so sto, dvesto, tristo zamestnancami a vyššou pridanou hodnotou a mesto, ktoré ich aktívne hľadá, namiesto toho, aby čakalo, kým samy zaklopú.
Žiadosti o štátne peniaze na most pri OMV a na brownfieldy ZŤS podám do dvanástich mesiacov od nástupu do funkcie. Ležia tam sedem rokov. Nebudem čakať ôsmy.
Mesto nebude ďalej čakať, kým za nás postavia iní a určia ceny, na ktoré Martinčan nedosiahne. Martin si pozemky pripraví sám a byty postaví sám.
Prišla mi esemeska od kamaráta, rovesníka: „Mišo, sťahujeme sa do Žiliny. Poriadna práca tu nie je, byty sú drahé a deťom nemáme čo ponúknuť."
Nie je prvý a obávam sa, že ani posledný. Mladé rodiny odchádzajú na dediny, lebo na území Martina je stavebných pozemkov žalostne málo. Ceny bytov určujú súkromní developeri, ktorí celkom logicky stavajú pre maximálny zisk. A mestské pozemky medzitým zarastajú burinou.
Na druhom konci mesta sedí v päťizbovom dome osamelý senior. Z nízkeho dôchodku dom neutiahne, vykuruje dve miestnosti a desí sa dňa, keď by mal ísť do klasického starobinca. Možnosť presťahovať sa do útulného bytu, kde má na dosah lekára a rovesníkov, v Martine jednoducho nemá.
A pointa: súčasný primátor je prvým primátorom v novodobej histórii Martina, ktorý nepostavil ani jeden mestský nájomný byt. Zato lukratívne pozemky v Košútoch, kde sa dalo okamžite stavať, chcelo vedenie mesta pod jeho vedením zameniť za park. Zastavila to až naša tvrdá aktivita.
Do konca volebného obdobia budú pozemky prvej mestskej štvrte majetkovo usporiadané, naprojektované a zasieťované a prvé mestské štartovacie byty odovzdané. Nie vizualizácia. Kľúče.
Doprava nie je nudná technická téma pre inžinierov v prilbách. Rozhoduje o tom, či večer sedíte s rodinou pri večeri, alebo vytočení v kolóne, či pri hľadaní parkovacieho miesta. Chcem mesto, ktoré vám čas vracia, a nie berie.
Poznáme to všetci. Košťany. Sľubovaná zelená vlna na Mudroňke, ktorá nikdy neexistovala a bola len pekným riadkom v letáku. Kruháč v Košútoch, ktorý si zúfalý človek strihne cez Košúty I, Hurbanku a Hodžovu - a tým ohrozí deti, ktoré tam chodia do školy.
A nad tým všetkým visí časovaná bomba. Stavia sa nová nemocnica pre poldruha milióna ľudí zo severného Slovenska. Jej dopravné napojenie ale vyriešené nie je. Zápcha pri hoteli Turiec sa po otvorení stane legendárnou a druhý vstup ktosi naplánoval priamo cez najužšie centrum popri budove mestského úradu. Toto riešenie dokonca nazvali variant 0 - teda: nerobme nič a pozerajme sa, ako to dopadne.
Memorandum o Východnom okruhu situáciu nezachraňuje, ale zhoršuje. Štát postaví polovicu okruhu, druhá je v nedohľadne a mesto za tento polovičatý sľub preberie do vlastnej správy desiatky kilometrov ciest vrátane zimnej údržby, na ktoré v rozpočte nemáme ani euro. Na priamu otázku, kto zaplatí miliónové križovatky k nemocnici, odpovedali ministerstvá jasne: mesto. A mesto na to nikdy mať financie nebude.
Skutočné riešenie je pritom na stole dvadsať rokov. Štrnásť kilometrov R3 medzi Rakovom a Volkswagenom. Poctivá povrchová diaľnica, ktorá by nadobro vytlačila kamiónový tranzit z mesta. Nechali sme prepadnúť posudzovanie vplyvov na životné prostredie a priorita R3 klesla na ministerstve dopravy na 97. priečku. Keď mesto nekonalo, zvolal som rokovanie troch ministerstiev, NDS a SSC ako župný poslanec. Vedenie Martina sa neunúvalo prísť.
V prvom roku zvolám rokovanie mesta, kraja, ministerstiev, NDS a SSC o R3 a o napojení nemocnice a jeho výsledok zverejním, aj keby bol nepríjemný. A memorandum o Východnom okruhu v podobe, ktorá mestu naloží náklady bez peňazí, nepodpíšem.
Keď ráno vyjdete pred svoj dom, musíte vidieť, že sa mesto o vaše okolie stará. Preto si čistotu, zeleň a poriadok zoberieme späť do vlastných rúk.
Bežný martinský rok vyzerá takto: dlhé týždne sa nekosí, tráva rastie po pás a na križovatkách cez nepokosené výhľadové trojuholníky nevidíte prichádzajúce autá. A potom, tesne pred voľbami, zázrak. Zrazu sa kosí aj päťcentimetrová tráva počas najsuchšej jari, suchá hlina lieta vzduchom, ale kosí sa ostošesť.
Nie je to náhoda. V roku 2023 mesto podpísalo so súkromnou firmou mimoriadne nevýhodnú zmluvu na desať rokov. Kričali sme, namietali, žiadali vlastný komunálny podnik. Podpísali to potichu a zviazali nám ruky na celé desaťročie.
Pritom čísla hovoria jasne. Z päťdesiatich najväčších slovenských miest odovzdalo kompletnú starostlivosť o komunálne služby súkromníkovi len sedem. Dvadsaťtri miest si rieši všetko vo vlastnej réžii - a presne tam nájdete mestá s viditeľne kvalitnejšou starostlivosťou bez prehnaných súm: Brezno, Dubnicu nad Váhom, Malacky, Dolný Kubín.
A k tomu poriadok. Mestská polícia je roky podfinancovaná a v podstave, takže policajta v uliciach nevidíte. Mesto sa neriadi, ale reaguje na to, čo mu niekto napíše na Facebook. To nie je manažment. To je hasenie.
Mestský komunálny podnik vznikne do roku 2028. Prvý sídliskový údržbár nastúpi do každej mestskej časti do roku 2027. A všetky sadzby za kosenie a čistenie zverejním, aby si každý vedel porovnať, koľko platí Martin a koľko iné mestá.
Keď už ulicu opravíme, opravme ju poriadne a naraz. A nech je v nej tieň, voda a svetlo.
Martinská klasika: mesto opraví cestu a o pár mesiacov ju rozkope plynár, energetik alebo telekomunikácie. Peniaze v lufte, ulica na dva roky rozbitá, ľudia nahnevaní. Pritom stačí sieťové spoločnosti vyzvať dva roky vopred a po rekonštrukcii vyhlásiť stavebnú uzáveru na najbližších 5 rokov.
Rovnaká logika platí pre opravy. Plátanie výtlku nie je oprava ulice. Ulica sú obrubníky, chodník, zelený pás, stromy, osvetlenie a odvodnenie a keď sa to robí po častiach, výsledok je vždy horší a v súčte drahší.
A potom je tu svetlo. Za výmenu verejného osvetlenia sme zaplatili päť miliónov eur a prezentovali to ako smart riešenie. Choďte sa v noci pozrieť. Mnohé lampy nesvietia. Drahé LED svietidlá kdesi namontovali priamo do hustých neorezaných korún, svietia do listov, nie na chodník. A celé ulice zostávajú v tme, lebo sa nevymenilo to podstatné a zhnité: podzemné rozvody. Vymenilo sa to, čo vidno na kamerách.
Turčianska kotlina je rajom vody a minerálnych prameňov - a v meste máme žalostne málo pitných fontánok. To nie je detail. V horúcom lete je to rozdiel medzi tým, či sa dá s deťmi vydržať na ihrisku, alebo nie.
Prvé blokové revitalizácie odštartujeme už v prvom roku a ku každej zverejním termín, cenu a meno človeka, ktorý za ňu zodpovedá.
Postavím novú plaváreň. Ak do konca volebného obdobia nebude stáť a nebudeme v nej plávať, v roku 2030 znovu kandidovať nebudem.
Martinské deti chodia na plavecké kurzy do Dolného Kubína. V meste, ktoré má vlastný zákon a titul centra národnej kultúry. Martinskú plaváreň medzitým zatvárali hygienici pre špinu a zelenú vodu.
A vedenie mesta? Navrhlo curlingovú halu a tenisové kurty na Pltníkoch. Povedzte mi úprimne. Ktorý bežný Martinčan si pýtal curlingovú halu?
Pri veľkých projektoch nám ponúkajú dve zlé možnosti. Buď megalomanské plavecké centrum za dvadsať miliónov, na ktoré nám v kríze nikto peniaze nedá a na prevádzku by sme doplácali ako murovaní. Alebo naliať dvestotisíc do opravy starej plavárne, energetickej diery, kadiaľ peniaze unikajú cez strechu a steny. Každý, kto raz rekonštruoval starý dom, vie, že najlepšie a najlacnejšie je postaviť nové.
A za tým všetkým je tvrdšia matematika, o ktorej sa na radnici nahlas nehovorí. V Martine sa dnes rodí okolo tristo detí ročne. Vo veku sedem až štrnásť rokov u nás aktívne športuje necelých pätnásť percent detí. Preložené do reality: v celom meste máme v jednom ročníku zhruba desať až pätnásť športujúcich chlapcov a rovnako dievčat. Futbal potrebuje na káder dvadsať, hokej dvadsať, hádzaná šestnásť. A to sme nespomenuli basketbal, atletiku, plávanie či úpolové športy. Tá rovnica nemá riešenie. Ak nezačneme konať teraz, tradičné martinské kluby o pár rokov jednoducho nebudú mať koho postaviť na ľad a na palubovku.
Island to zvládol. Malý národ premenil generáciu tým, že investoval do dvoch vecí: do kvalitných trénerov a do toho, aby mali deti šport fyzicky na dosah. Priamo v škole. Dnes tam trénuje organizovane vyše štyridsať percent štrnásť a pätnásťročných.
Ak budem celé funkčné obdobie primátorom a na jeho konci nebude nová plaváreň postavená a funkčná, v roku 2030 znovu kandidovať nebudem. Politik musí držať slovo a niesť osobnú zodpovednosť. Toto je moja.
Otázka je jednoduchá: je Martin mesto, v ktorom chcem vychovávať deti a v ktorom môžem dôstojne zostarnúť? Chcem, aby odpoveď bola dvakrát áno.
Mladá rodina sa pri rozhodovaní, či zostane v Martine, nepýta na vízie. Pýta sa, či dostane dieťa do škôlky pri dome a či je škola, do ktorej ho dá, v poriadku. A na to dnes odpovedáme rozpačito.
Je hanba, že mestské školy v Martine nie sú kompletne obnovené tak, ako v Trnave či Malackách. Deti nám postupne odchádzajú do súkromných a cirkevných škôl, a to nie je kritika týchto škôl, ale nás. Lebo keď z mestskej školy odídu deti, hrozí jej zatvorenie z kapacitných dôvodov.
Školské dvory sú po štvrtej popoludní a cez víkendy zamknuté na hrdzavú reťaz pred vlastnými obyvateľmi. Miesta, kde sa mali hrať deti a stretávať rodiny, zívajú prázdnotou až na výnimky.
A seniori? Starostlivosť sa scvrkla na predvolebné čajové balíčky v obálke s podpisom primátora a jeden formálny obed ročne pre vybraných. Z približne jedenástich tisíc martinských seniorov je v kluboch dôchodcov registrovaných len okolo tisícdvesto ľudí - a nie v každej mestskej časti majú vôbec priestor na stretávanie. Nemôžeme posielať seniorov z Kolónie Hviezda do centra mesta, aby sa socializovali.
Všetky školské dvory budú otvorené verejnosti do roku 2027 - na to netreba milióny, len rozhodnutie. A obnovu mestských škôl budem verejne vykazovať školu po škole, aby bolo vidieť, koľko z nich je hotových.
Martin je okrem Bratislavy a Košíc jediné mesto na Slovensku s vlastným zákonom. Chcem, aby to bolo vidieť na uliciach a cítiť po večeroch, nie iba na hlavičkovom papieri.
Máme tu Slovenskú národnú knižnicu, Maticu slovenskú, Slovenské komorné divadlo, múzeá Slovenského národného múzea, vyše sto rokov Scénickej žatvy a Národný cintorín. A predsa, keď sa večer prejdete centrom, mesto nežije. Inštitúcie tu sú. Kultúra ako každodenný život mesta chýba.
To nie je vina inštitúcií. Je to vina mesta, ktoré prestalo byť ich partnerom a hostiteľom.
A niekedy prestalo byť aj ich obrancom. Keď sa v posledných rokoch reálne diali kroky, ktoré nám mali de facto zobrať Národný cintorín, radnica mlčala. Museli sme konať my a s kolegom Róbertom Gajdošom sme rozbehli petíciu, ktorú za týždeň podpísalo vyše tritisíc ľudí, a náš cintorín som išiel brániť priamo do kancelárie ministerky kultúry. Podarilo sa. Ale jedna vec ma na tom dodnes štve: poslanec nemá robiť prácu za primátora.
Nezabúdajme, odkiaľ tá hrdosť prišla. Postavili ju obyčajní martinskí remeselníci, ktorí boli richtármi: Andrej Švehla, ktorý presadil, že memorandové zhromaždenie sa konalo práve u nás. Kachliar Igor Thurzo, ktorý za päť rokov elektrifikoval mesto, dláždil chodníky a rozbehol celé nové štvrte. Stolár Ján Fraňo, ktorý aj v hospodárskej kríze postavil novú školu. Jeden liberál, jeden konzervatívec, jeden sociálny demokrat. Chodník ani škola nie sú zelené ani červené. Buď sú, alebo nie sú.
Snívam o Martine, v ktorom sídli Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky. Nie je to rozmar: reforma verejnej správy Slovensko neminie a inštitúcia, ktorá formuje príbeh krajiny, patrí do mesta, kde sa ten príbeh začal písať. Ústavný súd sídli v Košiciach a nikomu to nevadí. Vo Švajčiarsku sú štátne inštitúcie zámerne rozptýlené po celej krajine.
Ale hovorím na rovinu: toto nie je sľub na štyri roky. Ministerstvo sa nepresťahuje rozhodnutím primátora. Do roku 2030 si preto urobíme domácu úlohu - pripravíme štátu konkrétnu ponuku s reprezentatívnou budovou, analýzou nákladov presunu a koalíciou podporovateľov naprieč politickým spektrom aj kultúrnou obcou. A hlavne si upraceme mesto tak, aby nikto nemohol povedať, že centrum národnej kultúry nezvláda ani vlastné chodníky.
Turiec je naša záhradka. Chcem, aby v nej turisti nechávali peniaze a aby lanovka na Hole bola bežnou súčasťou MHD pre Martinčanov, nie luxusom pre tých hore.
Na cestovný ruch kašleme vyše dvoch dekád a v roku 2025 sme klesli na dno. Ako jediný okres Žilinského kraja sme stratili 6,6 percenta návštevníkov - kým návštevnosť celého kraja rástla o 9,8 percenta. Sme jediný okres, kde ľudia nezostanú ani dve noci. Využitie lôžok máme na úrovni 14,1 percenta pri krajskom priemere 27,8.
Preložené do peňazí: len dorovnaním krajského priemeru by sme do mesta pritiahli päť a pol milióna eur ročne na ubytovaní a celkový efekt aj s útratami návštevníkov môže byť až osemnásť miliónov. To nie sú fiktívne peniaze. To sú stovky pracovných miest v hoteloch, reštauráciách a službách - pre ľudí, ktorí dnes odchádzajú.
A potom je tu lanovka. Sľúbili ju osemkrát. Nič. Zato sme všetci zaplatili desať miliónov eur v prehratom súdnom spore o Hole z vlastných peňaženiek. Ak sme ju raz takto draho zaplatili, máme právo ju aj využívať. V Sarajeve postavili lanovku zničenú vojnou znova v roku 2018 a v roku 2022 priniesla do rozpočtu mesta 800-tisíc eur. Pri veľmi podobnej dĺžke a prevýšení ako u nás, a to na vrchu, kde nie je ani lyžiarske stredisko.
Cestovný ruch sa pritom nerobí od stola ľuďmi, ktorí nikdy nikoho neubytovali ani nepohostili. Musíme vedieť, akých turistov chceme, kde budú spať, kde zaparkujú a čo budú robiť večer - a ako to urobiť bez zásahov do národných parkov, ktoré tvoria jedinečnosť našej kotliny – Turčianskej záhradky.
Do konca volebného obdobia bude fungovať destinačná organizácia Turca s ľuďmi z praxe a prvým spoločným produktom pre návštevníkov. Lanovka bude riešená ako súčasť MHD, nie ako komerčná atrakcia pre pár ľudí.
Dvadsať rokov hľadám v továrňach plytvanie a prestavujem procesy tak, aby slúžili ľuďom. Na úrade nemá občan behať od dverí k dverám. Mesto má jeho problém prevziať a vyriešiť.
Predstavte si staršiu paniu pri vysokom okienku na martinskom úrade, ako hľadá v taške drobné na potvrdenie a potom občiansky preukaz, aby dokázala, že ona je ona. Vo vestibule stojí hneď pri vstupe naľavo informačný portál, ktorý nefunguje dobrých pätnásť rokov ako pomník neschopnosti posunúť toto mesto ďalej.
V Tallinne, kde som strávil niekoľko dní s ľuďmi z tamojšej radnice, si tá istá pani sadne v klientskom centre, ponúkli jej kávu a jednou kartičkou vybavila registráciu na MHD, dane aj škôlku pre vnuka. Na celom úrade, násobne väčšom ako ten martinský, majú jedinú tlačiareň. Ten rozdiel nie je v peniazoch.
A pozrite sa na štruktúru mesta. Každá škola, škôlka, divadlo či drobná organizácia má vlastné účtovníctvo, vlastné mzdové oddelenie, vlastného právnika a samostatného nákupcu energií. Desiatky malých kancelárií, ktoré robia to isté.
Zároveň si mesto, ktoré balansuje na hranici päťdesiattisíc obyvateľov, vydržiava luxus dvoch platených viceprimátorov a tridsaťjeden poslancov a pozície sa nerozdávajú podľa odbornosti, ale za lojalitu. Preto sa namiesto plavárne pre deti plánuje curlingová hala.
A v čerpaní eurofondov sme ako samospráva žalostní. Kým Brezno, Liptovský Hrádok, Trnava či Malacky ťahajú do svojich miest státisíce a milióny, my sa prizeráme.
Všetky zmluvy, faktúry a objednávky mesta budú online od prvého dňa. Centralizovaný nákup bude reálny už v roku 2027 a zdieľané služby pre organizácie už o rok neskôr.
Sľuby bez peňazí sú letáky. Preto tu je odpoveď na otázku „a z čoho?". Sedem princípov, podľa ktorých budem s vašimi peniazmi narábať.
Aby bolo jasné, čo urobíme v pondelok ráno po nástupe.
Desať vecí, podľa ktorých sa dá posúdiť, či sme robili alebo iba rozprávali.
Toto nie je sľub na štyri roky a nebudem sa tváriť, že je. Je to smer, ktorý si mesto musí zvoliť, aby vedelo, prečo robí to, čo robí. Prvé štyri roky sú prvým krokom, nie cieľom.
Desať viet, ktoré si môžete odfotiť a o štyri roky mi ich položiť na stôl.
Kliknutím na tému sa otvorí detail. Texty sú pripravené na jednoduchú výmenu za finálny volebný program.
Každá téma používa rovnakú štruktúru. Ak údaj nie je overený, zostáva viditeľne označený ako chýbajúci.
Táto sekcia ukazuje finálnu dátovú štruktúru. Neoverené čísla, termíny a zdroje sú zámerne ponechané ako placeholdery.
Navrhujeme výstavbu novej mestskej plavárne.
[DOPLNIŤ OVERENÉ FAKTY O AKTUÁLNOM STAVE]
[DOPLNIŤ OVERENÝ ODHAD ALEBO UVIESŤ, ŽE PRESNÁ SUMA NIE JE ZNÁMA]
[DOPLNIŤ OVERENÉ MOŽNÉ ZDROJE FINANCOVANIA]
[DOPLNIŤ PODĽA OVERENÝCH KOMPETENCIÍ]
[DOPLNIŤ PODĽA OVERENÝCH KOMPETENCIÍ A ZÁVISLOSTÍ]
[DOPLNIŤ MERATEĽNÝ KONTROLNÝ BOD]
Zdroj je súčasť tvrdenia, nie poznámka pod čiarou.
[DOPLNIŤ DÁTUM OVERENIA]
Tu sa budú uvádzať len konkrétne závislosti, ktoré budú pri jednotlivých témach overené. Nič z uvedeného nižšie nie je tvrdením o konkrétnom projekte, je to dátová štruktúra na doplnenie.
[DOPLNIŤ LEN TAM, KDE JE TO PRÁVNE A VECNE RELEVANTNÉ]
[DOPLNIŤ PODĽA REÁLNEHO MODELU FINANCOVANIA]
[DOPLNIŤ LEN PRI RELEVANTNEJ TÉME]
[DOPLNIŤ LEN PRI RELEVANTNEJ TÉME]
[DOPLNIŤ KONKRÉTNE RIZIKO, AK EXISTUJE]
Kandidáti sú rozdelení podľa mestských častí. Pri každom uvádzame celé meno s titulmi, vek a povolanie.
Meno, titul, vek a povolanie. Bez profilových sloganov.
Tri priority, pri ktorých musí byť jasné, aký problém riešime, čo konkrétne urobíme a aký výsledok má Martinčan po štyroch rokoch vidieť.
Zanedbaná, stará a problematická plaváreň je už za hranicou svojho životného cyklu. Technológie vlastní súkromník a dopravná dostupnosť nie je ideálna.
Výstavba novej plavárne na Pltníkoch s 25 m bazénom s minimálne 8 dráhami, saunami a wellness centrom pod správou mesta, v pešej dostupnosti väčšiny mestských častí Martina.
V roku 2030 plávame v novej modernej plavárni na Pltníkoch. Každé dieťa v mestskej škole má plávanie ako súčasť vyučovania. A každý Martinčan ju využíva zvýhodnene.
Úbytok pracovných miest znamená úbytok obyvateľov. Málo príležitostí znamená odchod mladej a produktívnej generácie mimo Martina (za 15 rokov pokles o 6 000 mladých pracujúcich).
Vyriešime dostupnosť priemyselných areálov a budeme aktívne vyhľadávať investorov. Rozbehneme výstavbu nájomného bývania a rozvoj lokalít pre výstavbu domov.
Pribúdajúce pracovné miesta nielen udržujú produktívnych ľudí v meste a tlačia na príchod nových, ale aj zvyšujú tlak na rast miezd. Štartovacie byty pomáhajú mladým zakladať rodiny a nájomné bývanie pomáha pracujúcim štartovať kariéru. Sólo rodičia majú dostupné bývanie pre kvalitný život. Osamelí seniori sa vracajú medzi rovesníkov a majú vytvorený nielen priestor pre socializáciu, ale aj zdravotné a sociálne zázemie. Štvrť pripravená mestom na výstavbu rodinných domov nielen vytvára priestor pre rodiny, aby nehľadali domy v okolitých obciach, ale dokonca niektoré rodiny láka späť do Martina zo satelitov.
Starostlivosť o verejný priestor, zeleň, trávnaté plochy alebo chodníky je žalostná a zažívame ju roky. Je výsledkom nezmyselného podpisu dlhoročnej zmluvy s externým dodávateľom, čo znamená nesmierne dlhú a drahú realizáciu všetkých týchto činností.
Vytvorenie vlastného komunálneho podniku s čatami v každej mestskej časti, kde budú mať vlastné zázemie. Drobná technika bude dostupná v každej mestskej časti a veľká bude zdieľaná so sídlom v areáli SIM. K tomu vlastná kompostáreň, kde budeme spracúvať všetku zelenú hmotu z mesta, mechanicko-biologická úprava odpadu a re-use centrum. Všetko pod mestom, kvalitnejšie a efektívnejšie.
Úhľadné a upravené mesto s odstraňovaním nedostatkov v dňoch. Martinčania poznajú ľudí, ktorí sa starajú o ich priestor osobne a vidia, že mestu záleží na priestore, kde žijeme.
Rozhovory, podcasty, videá a články, v ktorých Michal vysvetľuje svoje názory, návrhy a pohľad na Martin.
Pri každej položke nájdete typ obsahu, názov, dátum pri publikovaných článkoch a priamy odkaz na pôvodný zdroj.
Sem vložíme finálny detail programu. Odporúčam pri každej téme maximálne 3 až 5 konkrétnych opatrení, pri ktorých bude jasné čo sa urobí, v akom horizonte a aký výsledok má občan očakávať.
Pri tejto téme môžete otvoriť Michalove súvisiace vystúpenia, návrhy a hlasovania zo spracovaných verejných záznamov.
Skontrolovať verejný záznam ↗
